Jarmila (Adina Mandlová)

Role Adiny, pravým menom Jarmily Mandlovej ukazujú rozsah jej talentu.

Adina Mandlová vo filme "Hvězda z poslední štace"

   V znamení Vodnára takmer v stejný deň a rok uvideli svetlo sveta dve skvelé herečky českého filmu, ktorým rok 1938 dal za pilnú prácu a vernosť primát v počte filmových rolí. Sú to Adina Mandlová a Hana Vítová.  Súkolie ich hereckého osudu je na počudovanie zhodné a keď sa ukazuje šťastným, buď pochválen Vodnár!

   Skôr ako návštevníci biografov, spoznali sme plavovlasé, pekné dievča, duchaplné a kúzelne zvláštne, v pržskej kaviarni, kde sa chodievalo debatovať o umení a žurnalistike, doháňať vedomosti k štátniciam a pozerať sa na Jiřinu Šejbalovú a Eduarda Kohouta, či pijú čaj v súkromí inak ako na javišti. To pozoruhodné dievča sa volalo Adina Mandlová a neprišla sem z Mladej Boleslavi, ako to tvrdili niektorí vykladači jej životopisu, ale z Paríža, ktorý ju zachránil pred utopením sa v spoločenskej kariére provincionálneho rodného mesta s námestím podobajúcim sa pretiahlemu trojuholníku. Do Paríža ušla preto, že profesorský zbor reálky na Palackého ulici hlasoval vetšinou hlasov proti potešeniu ďalšej výchovy žiakyne Mandlovej.

Adina Mandlová vo filme "Hvězda z poslední štace"

   V kaviarni na pražskom nábreží sme teda počuli Adine kroky dlhšie než rok. Odrazu zmizla. Hovorilo sa, že filmuje. Medeotti-Boháč natáčal operetku "Děvčátko neříkej ne!" Medzi niekoľkými dievčatami sa našiel kúsoček miesta a pár milostivých metrov filmu aj pre hrdú Jarmilu.Toto vystúpenie ani nestálo za reč, ale snaživá Adina sa na rolu pripravovala ako na predstavenie v Buckinghamskom paláci. Pán Copeau kedysi napísal: "Ak nebude dobrých kusov, nebude ničoho." To isté si už dávno myslela Adina Mandlová.
   Mandlová vo filme debutovala s Hanou Vítovou v januári 1932. Pokus o českú filmovú operetu sklamal, ale dve kurážne dievčatá našli splnenie svojich ctižiadostivých snov. Verili vo svoj rast, aj keď im vtedy verilo len málo ľudí. Vítová mala kus konzervatória a divadelný krst, Mandlová ani jedno ani druhé. Jej inteligentné mandlové oči sa však vedia dívať do sveta. O rok natáča znovu. V Marténovej "Diagnose X" hrá vedľa Olgy Čechovej a obstojí. Učí sa hovoriť, chodiť, sedieť ako chce film, ale snaží sa nestratiť úsmev, gesto a iskrenie očí, ako si žiada jej naturel. Ešte s kusom pygmalionského osudu zahrá Haasovi v peknej komédii "Život je pes" a potom dostane definitívu hodnosti filmovej herečky.
   Hrala u Kantůrka "V tom domečku pod Emauzy" a nedopadla dobre. Nepochodila príliš ani vedla Buriana vo filme "Nezlobte dědečka" a po boku Baarovej vo filme "Komediantská princezna". Trvalo päť rokov, než vnímavosť tejto herečkyzvíťazila nad nevnímavosťou autorít. U Slavínského hrala vo veselohre "Podej štěstí ruku" po prvý krát omrzelú mladú dámu a obecenstvo videlo v jej tragike komiku...

Zdroj: Kinorevue, 15.3.1939